Hlavní strana Program Fotogalerie
Doc. Ing. Ľubica Černá Ph.D.
Podľa údajov Eurostatu patríme medzi prvých päť krajín EÚ, kde majú mladí ľudia najvyšší záujem o odborné vzdelávanie. V roku 2015 študovalo na strednej odbornej škole až 69% žiakov. V aktuálnom roku okolo 64%. Len minulý rok brány týchto škôl opustilo viac než 30 000 absolventov. K otázke ich ďalšieho uplatnenia preto nemôžeme byť ľahostajní. Títo mladí ľudia chcú ďalej študovať, no istá časť z nich mieri priamo na pracovný trh. Svoje prihlášky do zamestnania odovzdávajú s nádejou, že si zo školy odnášajú nielen „papier“, ale i balík potrebných zručností a vedomostí.
Stredné odborné školy je názov pre stredné školy mimo gymnázií a konzervatórií. Pod týmto označením je pestrá paleta študijných a učebných odborov. Nájdeme tu napríklad bilingválne päťročné štúdium na obchodnej akadémii končiace maturitou, ale aj dvojročné štúdium za murára s výučným listom.
Odborné školy sú z hľadiska financovania nákladnejšie ako gymnáziá. Zatiaľ čo gymnazista nás ročne stojí bezmála 1900 eur, nákladovosť študijných a učebných odborov na odborných školách sa pohybuje od vyše 2 100 eur po vyše 3 700 eur na žiaka.
V roku 2018 najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov stredných škôl v evidencii úradov práce predstavovali absolventi študijných, maturitných odborov. Avšak tých dokázal pracovný trh aj najrýchlejšie absorbovať. Absolventov učebných, nematuritných odborov bolo významne menej, no v rovnakom období bola vyššia ich evidovaná nezamestnanosť.
Veľký počet stredných odborných škôl dnes poskytuje štúdium zároveň v učebných aj študijných odboroch. Najpálčivejšou otázkou preto nie je to, či máme veľa alebo málo odborných škôl. Skôr sa treba pýtať, či niektoré študijné programy nie sú pridrahé, príliš blízko pri sebe a či je po nich dopyt. To totiž do veľkej miery ovplyvňuje dnešnú uplatniteľnosť absolventov a aj efektivitu míňania verejných zdrojov. Na Slovensku sa však nezriedka stredným odborným školám prisudzuje status škôl druhej kategórie, do ktorých majú chodiť žiaci s horším prospechom.
Pri odborných školách je však kľúčová ešte jedna otázka – koľko dnes ponúkaných programov pripravuje na profesie a činnosti, ktoré v dohľadnej dobe nahradia stroje a digitálne technológie? Slovensko je totiž podľa údajov OECD jednou z najzraniteľnejších krajín z dôvodu automatizácie, robotizácie a digitalizácie, ktoré povedú k zániku alebo radikálnej premene mnohých profesií. Tomu sa nevyhneme. Zaoberaním sa obsahom, štruktúrou a perspektívou odborov v existujúcej sieti škôl sa však môžeme vyhnúť dvojitému plateniu za štúdium čoskoro sa rekvalifikujúcich absolventov.
Začiatkom roku 2016 zverejnilo Svetové ekonomické fórum správu, ktorá odhaľuje, aká budúcnosť čaká deti, ktoré dnes vstupujú do škôl. Podľa nej bude 65 % z nich pôsobiť v profesiách, ktoré dnes ešte ani neexistujú. Štvrtá priemyselná revolúcia, ktorú charakterizuje veľká dynamika a zmena, stavia školu pred nové úlohy. Rozvinúť u žiakov tzv. „gramotnosť pre budúcnosť“ (future literacy). Určovať obsah vzdelávania len na základe aktuálnych potrieb pracovného trhu už nebude možné. Oveľa dôležitejšie je pripraviť ľudí na nejasnú budúcnosť.
Zároveň na jeseň vyšla štúdia OECD a tom, že veľká časť rutinných pracovných miest sa bude automatizovať a na každé takéto miesto súvisiace s obsluhou stroja, či počítača vznikne ďalších 5 miest v podporných službách, ktoré budú vyžadovať mäkké zručnosti ako flexibilita, kreativita, líderstvo a dobré komunikačné zručnosti.
V spoločnosti existuje relatívne široký konsenzus o potrebe lepšie prepojiť stredné odborné školy s trhom práce. Pri hľadaní spôsobov, ako to zrealizovať, veľká časť verejnosti s nostalgiou spomína na učňovské vzdelávanie, ktoré u nás fungovalo počas socializmu. Po roku 1989 boli v dôsledku ekonomickej transformácie a následných reforiem prerušené existujúce väzby medzi školami a podnikmi. Nepristúpilo sa k systémovému riešeniu prepojenia škôl a podnikov, čo nepochybne prispelo k oslabeniu prúdu odborného vzdelávania. Snahy o väčšie prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s praxou vyústili v roku 2015 do zavedenia tzv. systému duálneho vzdelávania. Praktické vyučovanie študentov v ňom prebieha počas celého ich štúdia priamo u konkrétneho zamestnávateľa.
Namiesto sentimentálneho spomínania na „zašlú slávu československého systému prípravy učňov“, či jednostrannej podpory duálneho vzdelávania, by sme sa mali zameriavať na paralelné hľadanie takých modelov vzdelávania a prípravy v pracovnom prostredí, ktoré budú vyhovovať rôznorodým požiadavkám študijných a učebných odborov, potrebám učiacich sa, ako aj školám a zamestnávateľom (a to nielen veľkým, ale aj tým stredným a menším). Takých modelov, ktoré okrem prípravy na výkon konkrétneho povolania u zamestnávateľov budú viesť absolventov aj k zakladaniu vlastných firiem v budúcnosti. Možností čerpania inšpirácie zo zahraničia je množstvo – od tzv. job shadowing (pracovného tieňovania), cez tzv. service learning (prax formou dobrovoľníckej práce), rôzne dlhé stáže u zamestnávateľov, až po plnohodnotné učňovstvo, ktorého súčasťou je pracovný pomer u konkrétneho zamestnávateľa už počas štúdia.
V rámci ostatného testovania PISA, ktoré realizovalo OECD v roku 2015, 15-roční študenti stredných odborných škôl na Slovensku dosahovali v porovnaní s gymnazistami horšie výsledky vo všetkých oblastiach základných gramotností (matematickej, čitateľskej aj prírodovednej). Dokonca až viac ako 2/3 žiakov nematuritných odborov SOŠ sa nachádzalo v tzv. rizikovej skupine, čo znamená, že nemajú osvojené ani základné vedomosti a zručnosti a to v rámci všetkých sledovaných oblastí. Na Slovensku stále badať tendencie usmerňovať žiakov na odborné školy nie podľa ich záujmu o konkrétne povolanie, ale na základe slabších známok na základnej škole.